Spomienka na Františka Kocyana (*14.10.1923 †4.9.2010)

9. septembra nám bolo smutno, lúčili sme sa pri smútočnom obrade s Františkom Kocyanom, našim vzácnym kamarátom, milovaným manželom, stríkom a mnohokrát vyznamenaným vojnovým veteránom.

Mladý Franta Kocyan vyrastal v sedliackej rodine pri Českom Těšíne. Keď mu bolo pätnásť, túto časť Česloslovenskej republiky zabrali Poliaci a neskoršie Nemci a tí ho zakrátko zobrali na nútenú práce v lesoch do Nemecka. Z pracovného tábora sa mu podarilo utiecť domov, netrvalo však dlho a znovu ho chytili a za trest ho poslali na východný front do Ruska kopať zákopy s stavať opevnenia. Pri ústupe nemeckej jednotky v prednej línii sa mu podarilo skryť v zákope a vyčkať na príchod ruských vojakov. Za ruskými líniami nasledovalo vypočúvanie a neskoršie prevoz do výcvikového strediska v Buzuluku, kde bol pridelený do Druhej československej samostatnej paradesantnej brigády, kde absolvoval osemmesačný parašutistický výcvik.

V auguste 1944 na Slovensku začalo Slovenské národné povstanie a na začiatku septembra bola Druhá čs. paradesantná brigáda i s Frantom letecky presunutá na letisko Tri Duby pri Banskej Bystrici. Tvrdé boje proti nemeckým jednotkám trvali až do konca októbra, Banská Bystrica padla do nemeckých rúk 27. októbra, mnohí povstalci padli do zajatia, ale Frantovej jednotke sa podarilo stiahnuť do hôr aj keď len s ľahkými zbraňami. Zimu prežila Frantova jednotka v slovenských horách v oblasti Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. Partizánska činnosť Františka Kocyana skončila v Poprade, kde sa jeho jednotka spojila s pozemnou Prvou čs. brigádou pod velením generála L. Svobodu.

Za svoje vojenské nasadenie a vlastenectvo dostal František Kocyan mnohé vyznamenania, dvakrát Československý vojnový kríž, Pamätnú medailu k 50. výročiu Slovenského národného povstania a Vyznamenanie k 60. Výročiu skončenia II. svetovej vojny.

Do Austrálie emigroval v roku 1949, začiatky boli ťažké, pracoval v Port Kembla, pri jednej rodinnej oslave sa soznámil s Jozefínou a v roku 1955 sa v Canberre zosobášili. Usadili sa v Canberre, bývali a pracovali v Havelock Haus-e. V roku 1962 si František kúpil za našetrené úspory náklaďák na rozvoz betónu a s ním pracoval až do svojho dôchodku. V Canberre sa zúčastňoval na rozličných športových a spoločenských krajanských akciách, hrával futbal za miestny klub Bohemians a neskoršie po založení krajanskej organizácie Beseda sa aktívne zapájal do jej činnosti. Posledné roky zdravie Františka čoraz viac chátralo, mnoho mesiacov bol viazaný na nemocničné lôžko a tu sa prejavila obetavá starostlivosť Frantovej manželky Pepiny, ktorá po celý ten dlhý čas denne za ním chodila do nemocnice a pomáhala mu v jeho útrapách.

Frantšek zomrel 4. septembra vo veku 87 rokov a pochovaný bol 9. septembra na cintoríne vo Woden Valley v časti pre vojnových veteránov. Spomienku na Františka si uchováme v našich pamätiach, stratili sme v ňom obetavého pracovníka a predovšetkým dobrého priateľa.

Česť jeho pamiatke !

Za rodinu sa s Františkom Kocyanom rozlúčil jeho synovec Bogdan

Frank Kocyan's Eulogy

Hi. My name is Bogdan; I am Frank's nephew from Auntie Josie side of the family. Today, all of us came here to say our final goodbyes to Frank. Frank was a very brave man, beloved husband, an Uncle, dog lover and friend.
Everyone one of us has our own stories and memories of him from his life and we
would need more than eighty years to talk about them all.
I remember Frank with his lovely smile on his face, his humour and his singing.
I remember the stories he shared with me. His life stories about his younger years,
during the war, his time after the war and his journey in his new homeland.
Yesterday in the chapel, I saw you Uncle Frank, for the last time.
I call out your name - but you didn't answer.
I touched your hand.
I touched you.
You didn't respond.
I sang a few versus of a song we used to sing together lots of times.
I said goodbye. You still didn't answer You didn't wake up.
I went back to your home.
This is it.
On behalf of Auntie Josie you're wife, my family and the Kocyan family, I'd like to
say thankyou Frank, for everything you have done for us.
On behalf of Auntie Josie, my family and the Kocyan family, I'd like to say thankyou
to everyone who has joined us today.
Dear Uncle Frank.
Stand up. Start marching up to heaven.
Goodbye Frank.
Rest In Peace.

Kondolenčný list od Dr Anny Tureničovej, bývalej veľvyslankyni Slovenska v Austrálii a priateľky rodiny Kocyanových

In Nicosia, 7 September 2010

Dear Mrs. Kocyan,

At this most painful and saddest time when we have learned about the passing away of your dear husband Frank I would like to express my sincere condolences for your great loss.

Frank - or Franta - as he was called in our Czech and Slovak community, will be remembered as an honest, hard working man, as a good friend and caring husband.

He has always been loving his home country and his little village where he had so many friends. He has never forgotten his Silesian roots and heritage. Everyone will remember his famous talent of knowing and singing all beautiful Czech and Slovak folk songs.

His services in the Liberation Army of Czechoslovakia have been highly appreciated and awarded by highest Representatives of the country, including the President Vaclav Havel. We always loved listening to Frank 's unbelievable stories from his experiences on the frontline in Russia and Eastern Slovakia.

Australia became his second home. Here he found his beloved wife Josephine with whom they spent their whole lives together.

He fulfilled his dream in building a beautiful home in the Canberra suburb of Curtin.

Frank was always an active member of the Association of Czechs and Slovaks BESEDA and participated enthusiastically in all common activities.

We will remember Franta as a dear friend. I'm sure every one has something to share on how Franta touched our lives. He was always ready to lend a helping hand to others. He would do everything in his power to help other people. We may no longer see him but we'll always have these special moments we shared with him. He will have an eternal part in our hearts. Let's just be thankful that we knew a special person like our Franta.

You and all members of your family can be proud of a husband who spread joy and happiness all around him. His memory will be kept alive in our thoughts.

May he rest in peace.

Dr. Anna Tureničová
Former Ambassador
of Slovakia to Australia